Vystavovanie

Včera sme si s našimi vyšli na prchádzku. Klasika, poznáte to.. K nohe, dáke tie povely ako sadni, ľahni, vstaň. Tatík sa strááááášne vláčil. Stále zastavoval, tak som sa mu musel prspôsobovať, ale viete, mal som sa stretnúť s mojim večerným gangom.

Našťastie sme zastihli aspoň kamoša vižláka Matiho. Keď tu zrazu, naši vytiahli moju obľúbenú hračku. Bodkovaného (?!) tigra na horolezeckom lane. A začala sa nahánačka. Kto to ešte nevyskúšal, musí skôsiť, neskutočná zábava. Pes sa neunaví, zato človek uffff... Ten pri tom dychčí ostošesť.

No zrazu ma mama pripla na vodítko a začala, že pomalyyyyyyyyyy.... Poooooomaly... A nahodila také to uspávacie tempo. Tatík pomaly posúval hračku za sebou a ja, som sa pomaly približoval. Tak pomaly, že som občas musel zamrznúť pri samotnom kroku. Čo sa rodičom napodiv strašne lúbilo. Mama vytiahla tu divnú vec, cez ktorú na mna stále kuká. Ale ja som si povedal, kakam na vás. Tak som sa tváril, ako strááášne znudený a hlavne hladný pes. Načo sme s touto divnou hrou skončili. TO im však nepokazilo náladu... A nechápem prečo. Tss...

Pozn. red. Začíname minimálnymi krôčkami trénovať kľudy, ale čo je lepšie FREDDIE NÁM VYSTAVUJE HRAČKUUUU!!! Už len kúpiť prepelky, nech trénujeme ďalej:)