Farbím, farbíš, farbíme

Tak ako som si myslela, že tento rok ak motyka vôbec vystrelí, vyskúšame maximálne jesenné skúšky, tak tak rýchlo ma Danko presvedčil o opaku. Po tom, čo videl, ako Lucka s Britom zvládli Farbiarske skúšky, rozhodol sa, že to vyskúšame aj my. A tak sa začal výcvik na farbu. Šúlačku sme pri Freddieho "nadšení" zvládli raz dva, pomaly kráčať za Dankom, tváriť sa znudene a na povel si ľahnúť a oddychovať vedel hneď; zato stopa už bola zaujímavejšia. Vyfasovali sme jeleniu kožku, ktorá skončila v mrazáku vedľa našich kuracích prsíčok (zostali tam až doteraz, netuším prečo;) ) a taktiež ratice. Po treťom rozmrazení sme túto ľahôdku museli vypratať z bytu a tak sme sa po troch nácvikoch stopy vydali na Farbiarske skúšky, ktoré sa konali v Bratislave vo Vajnoroch. Že ideme na tieto skúšky, sme sa dozvedeli noc pred ich konaním, takže sme si povedali, no čo už ideme to skúsiť.

Bola krásna slnečná sobota, teplo ako na Sahare, takže obaja chlapci boli "dobre" naladeni. Prvá disciplína prebehla úspešne, Danko sa zo stopy vracal s kúskom viniča za klobúčikom, takže radosť bola veliká. No žial vypadli sme na šúlačke. Pri prvom odložení si Freddie povedal, že on v tom horku nebude sám trpieť a tak sa rozbehol za Dankom. Celkový dojem zo skúšok bol pomerne zmiešaný, predsa len robiť stopu vo viniči, nie je teda zrovna štandardné a keď sme videli, ako prvého súťažiaceho poslali robiť súlačku na rozpálenej asfaltke, po ktorej chodili autá, pomysleli sme si svoje.

7. júla sme teda išli na reparát do Horných Obdokoviec a musím uznať, že tamojšia organizácia bola o niečom úplne inom. Autom sme sa odviezli na pole blízko lesa, každý súťažiaci si najskôr prešiel šúlačkou, cestou naspať ku koróne sa hodnotila poslušnosť a nakoniec sa pes vyslal na čerstvu stopu cez celé pole až do lesa. Chvíľku sme sa báli, že Freddie bude vystrašný zo strelby, kedže sme išli na rad ako tretí, ale Fredušo nás príjemne prekvapil. Ked videl jeleniu kožičku, hneď sa naladil do poľovnej nálady, súlačku zvládol za 4, poslušnosť mal za 3, keďže sa tak ťahal za tým jeleňom, že ho Danko musel krotiť a tá stopa.... Tak krásne som ho ešte nevidela ísť. Rovná čiara do lesa a za minútku boli naspäť, až som sa zlakla, či Fredo niečo nevyparatil a neposlali ich domov, ale Dankom vysmiaty kukuč hovoril za všetko. Škoda tej jednej troječky, nebyť tej skončili by sme na prvom mieste, ale radosť z I. ceny bola preveliká, krásne sa pozeralo na tých mojich hrdých chlapov a o tom gulášiku za euro sa mi ešte dodnes sníva:). Na prvom mieste sa umiestnil náš kamarát Jervisko s Ľubom, takže farbiarsky treningový tím ovládol Horné Obdokovce. 

Zopar fotečiek: https://www.facebook.com/lordfreddie.jantardevil/media_set?set=a.144762512391104.1073741852.100005720672065&type=3