Ako dvaja ľadoví muži a jedna ľadová žena na ištruktáž išli

Dnes sme sa zúčastnili kluovej akcie "Inštruktáž pre mladých psov". Hneď zrána sme vedeli, že to bude perný deň. U nás napadalo pár cenťákov snehu, dážď striedal sneh a vietor fúkal ostošesť. Freddiemu sme zabalili nožku a hor sa na inštruktáž. 

Chvalabohu sa Petržalka nachádza v úúplne inej dimenzii ako zvyšok Bratislavy, tak sme sa aspoň nemuseli brodiť snehom. Hneď na úvod nám pán Čech vysvetlil, čo všetko si dnes ukážeme, čo všetko nás čaká, pokiaľ sa chceme zúčastniť Skúšok vlôh a čo všetko musíme do vtedy našprtať (uff celkom dosť teda). Na začiatok treningu sme si predviedli ako (ne)máme zvládnutú privolávačku (akože, ktorý mladý pes by to dal, keď sú tam jeho kamoši a pár metrov obďaleč sme si odložili prepeličku na neskorší tréning a jedna sa trepotala strachom v krabičke pri Norových nohách?? No ktorý!!! No??!!?).

Potom nám Maxík spolu s pánom Čechom ukázali ako sa má ale aj nemá hľadať v  poli. Psík by mal v poli hľadať tak, aby bolo vidno, že pracuje nosom, to znamená nesmie ho máť prilepený k zemi a čuchať spodne stopy. Mal by prečesávať pole a pritom vytvárať imaginárnu osmičku. Pes by mal pritom behať 30 krokov pred psovodom a 80 krkokov do strán.. Alebo tak nejak.. Proste ďaleko ;) Hĺadať by mal proti vetru a na konci osmičky by sa mal otáčať smerom dopredu a nezabehávať za psovoda... Toť asi všetko k teórii, prax bola omnoho zaujímavejšia:)

Moji chalani išli ako prví a na to, že Freddie nebehal týždeň aj pól tak to podľa mojho skromného laického pohľadu zvládol vynikajúco:) Avšak ešte máme véééééľa čo dohánať. Každopádne nás pán Čech potešil, že aspoň dačo na tom bolo výborné a to jeho chuť hladať (a ta nie? šialenec tam behal ostošesť asi ani nevedel, že hľadal, veď konečne ho páničkovia pustili prebehnúť sa:) )

Potom išla na rad Gwen. Tá sa trošku bála pobehnúť ďalej od pánička. Pri druhom pokuse to už bolo o dosť lepšie. Každopádne po troške tréningu by to kočka  zvládla ľavou zadnou:) 

Ako posledná z mladých išla naša segra Linuška. Klobúk dole pred Dadou, tá si s ňou dala závod a pobehovala asi tak veľa ako samá Linuška a šikulky pekne prečesali pole. Ešte popracovať trošku na poslušnosti a bude dobre. Chuť tam bola.. (Ta však segra nie?)

Potom nám Ďonďa ukázala ako sa má behať a my so sklopenými očami sme si povedali, že raz to aj my tak budeme vedieť.

Po asi hodinke a pol sme si povedali, že je čas sa presunúť k prepeličke, ktorú sme si cestou nechali odpočívať a premýšlať nad zmyslom jej života, keďže sa na ňu chystali traja mladí psy. No čo si budeme nahovárať, každý z nás si myslel, že hold prepelička bola na svojom poslednom tréningu. Úprimne ja som si myslela, že  Freddie ju schňane ako schňapol vrabčeka spadnutého z hniezda ked mal tri mesiace. Ale milo ma prekvapil.

Gwen išla tentokrát ako prvá. Chvíľku si vychutnávala hľadanie a potom našla tu správnu stopu. Pán Čech držal stopovačku, mierne ju krotil, keď sa upokojila, povolil stopovačku a chviľku si povystavovala. No parádička. Prvý pokus prežila prepelička bez ujmy. Potom išla na rad Lina. Tá už vedela, čo a ako, hneď vyrazila na miesto, kde približne sa prepelička nachádzala a kráásne postupovala a vystavila. Parádička. Prepelčka prežila.

Na rad potom išiel Freddie. Ten celý pojašený ťahal smerom k prepeličke, hľadal a čo si budeme nahovárať chuť tam bola:))) Napnutý bol na tom vodítku ako na dakej šponovačke. Potom zamrzol a znova sa napol. Takže Danko musel Freddieho ukľudňovať. ALE prepelička prežila (juch, nebude hanba). Potom sme si to dali všetci druhýkrát.

Gwen už vedela, čo a ako. Vybehla, zastavila aj chvíľku vystavila. Prepelička prežila:) 

Profíčka Linuška vystavila listok a potom aj prepeličku. POZOR prepelička mala chvíľku namále. Hrozbou pre ňu však nebola Linuška ale Dada:) Skoro ju pristúpila. Našťastie prepelička prežila! :)

Freddie pri druhom pokuse tiež prepeličku vystavil a mne srdiečko poskočilo. Juch prepelica zachránená, ujma len psychická :)

Maxík a Ďonďa prepeličku tiež povystavovali a hor sa do tepla. Na ceste sme si vyskúšali akú majú decká reakciu na výstrel. Tohto som sa ja tošku bála, keďže Freddie má s týmto po Silvestri trošku problém, ale našťastie žiadna reakcia. Takisto aj zvyšok tlupy. 

Cestou k autám sa ryšavci pekne vyšantili, Freddie našiel nejakú mačaciu rozkladajúcu sa packu (ten deges vie čo má vyňuchať a priaportovať :( ) spočítali sme si odlomené zmrznuté palce v gumákoch a šup do tepla.

Celkový dojem z inštruktáže bol vynikajúci, jediné mínus dostáva to vianočné počasie takto pred Veľkou nocou. Teraz vieme približne čo treba ešte pocvičiť a hádam sa nám v máji tie vlohy aj podaria, ale máme ešte kusisko cesty pred nami.

Takže dovystavovania!!!!